Ronald Ižip: Jsme na prahu velké globální změny

27.06.2012 | , Finance.cz
MAKRODATA A EU


Současná krize není ekonomickou recesí, ale návratem k dlouhodobě udržitelnému růstu. Pokud by to byla klasická krize, bylo by dávno po ní. Odchod Řecka z eurozóny není řešením. Fiskální pakt, ač je jediným způsobem, jak zlepšit veřejné finance, zřejmě nebude účinný, uvedl mimo jiné Ronald Ižip v rozhovoru pro Finance.cz.

V interview jsme se ptali Ronalda Ižipa, hlavního analytika společnosti TRIM Broker, na otázky týkající se světové i domácí ekonomiky, na odchod Řecka z eurozóny, dluhovou krizi a problémy na jihu Evropy, dopady současné krize na Česko i Slovensko, fiskální pakt nebo co se stane, když stát zbankrotuje.


 

Dobrý den, jak vidíte vývoj české a slovenské ekonomiky v nejbližších letech? Máme se obávat hlubší recese nebo je současná stagnace jen krátkodobá?
Finančná kríza trvá už 5 rokov. Ak by to bola klasická kríza, už je dávno po nej. Zdá sa tak, že žijeme na prahu veľkej globálnej zmeny. Súčasná kríza nie je ekonomickou recesiou, ale návratom k dlhodobo udržateľnému rastu. Aj keď slovenská a česká ekonomika nebudú na tom najhoršie, ich proexportné zameranie je v mnohom rizikom pre ich hospodársku prosperitu.

Co si myslíte o vývoji v EU a eurozóny, především co se týče problematických zadlužených států na jihu Evropy? Do jaké míry ovlivňuje a případně bude ovlivňovat dluhová krize ekonomiku v Česku a na Slovensku?
Dlhová kríza tu bude s nami ešte veľmi dlho. Dôvodom, prečo je kríza, je enormný pomer dlhu k nášmu bohatstvu. Dlh sa jednoducho musí vymazať. Pokiaľ sa tak nestane, budeme iba prešľapovať na mieste. A momentálne európski politici ani nezačali problém dlhu riešiť. Naopak, ten sa stále zvyšuje. Z tohto dôvodu je dno krízy ešte len pred nami.

Prospěl by podle Vás něčemu odchod Řecka z eurozóny, popř. z EU? Vyřešilo by s tím něco?
Samotný odchod Grécka nie je žiadnym riešením. Pokiaľ sa nespravia zásadné štrukturálne zmeny, tak za pár mesiacov vznikne nové Grécko z Portugalska či Španielska. Ekonomiky eurozóny od seba divergujú, a rozhodne nehovoríme iba o južanských krajinách a periférií. Medzi štátmi eurozóny neexistujú žiadne jasné hranice. Ak má ostať eurozóna celistvá, potrebuje politickú úniu.

Proč nenechat Řecko zbankrotovat?
Súčasný finančný systém je extrémne komplexný a extrémne krehký. Nikto nevie ani odhadnúť, čo my mohlo spôsobiť, keby Grécko skrachovalo. Grécko totižto dlží svetu viac ako bilión euro, čo je štyrikrát viac ako bolo vymazaných aktív pri krachu Lehman Brothers. Jeho bankrot by preto mohol priniesť nepredvídateľné následky pre globálny finančný systém.

Co se vlastně stane, když stát zbankrotuje?
V prvom rade prídu o svoje pohľadávky veritelia, väčšinou banky a fondy. Tie stratia bežne až 70% ich hodnoty. Skrachovanému štátu finančné trhy nepožičajú dlhé roky a tak musí štát žiť iba zo svojich príjmov. Ktorý štát to dnes dokáže?

Jak předejít dalším podobným problémům jako je dluhová krize v budoucnu? Jsou opatření EU dostatečná?
Veľká väčšina politikov si neuvedomuje závažnosť súčasnej situácie. Terajšia kríza totižto nie je cyklická ale štrukturálna. Ukazuje, že treba spraviť omnoho viac, ako pokračovať v neefektívnych ekonomických stimuloch. Potrebujeme hlboké systémové riešenia a prehodnotiť tak zásadné princípy ako je frakčné rezervné bankovníctvo či systém nekrytých mien. Opatrenia nielen EU sa v tomto kontexte javia ako zanedbateľné.

Je podle Vás reálné, aby v praxi fungoval tzv. fiskální pakt a je tato smlouva prostředkem, jak předejít dalším problémům v Evropě?
Fiškálny pakt je jedným zo spôsobov ako zlepšiť verejné financie. Avšak táto zmluva bude pravdepodobne rovnako neúčinná, ako bola tá maastrichtská. Zdá sa, že systém, kedy politici kontrolujú sami seba, nebude nikdy fungovať. Skutočnú fiškálnu zodpovednosť môže priniesť iba obmedzenie ich možnosti zadlžovať sa a tlačiť peniaze. Napríklad zlatý štandard bol ideálny spôsob, ktorý generoval stabilnú ekonomiku.

Jak hodnotíte vývoj v Česku, resp. úsporná opatření vlády? Co by jste dělal jinak než český ministr financí?
Hlavou úlohou politika je udržať status quo. Preto takmer s istotou môžeme povedať, že úsporné opatrenia vlády sú vždy nedostatočné. Existuje pár výnimiek, kde to bolo ináč, ako napríklad Nový Zéland, ktorý z toho ťaží doteraz. Aj Slovensko je príkladom krajiny, kde šetrenie spočíva na pleciach obyvateľov a nie toho subjektu, ktorý je najmenej efektívny – štátu.

Má pro Česko v současnosti význam směřovat k přijetí eura? Je to v dohledné době možné a je to vůbec žádoucí?
Česko môže byť veľmi spokojné s tým, že jeho politické špičky sa neponáhľali s prijatím eura. Už pre Slovensko sa zdá, že prijate eura prináša viac negatív ako pozitív. Teraz sa rozhoduje dokonca o tom, či eurozóna prežije alebo nie. Ak nie, pre Slovensko to bude extrémne drahá skúsenosť.


Děkuji za rozhovor,
Lukáš Pololáník, Finance.cz



Pomohl vám tento obsah? Dejte mu hodnocení:

Průměrné hodnocení: 0
Hlasováno: 0 krát

Články ze sekce: MAKRODATA A EU



Při poskytování služeb nám pomáhají soubory cookie. Používáním našich služeb vyjadřujete souhlas s naším používáním souborů cookie.